Dnes som sa stala už 3-násobným hrdinom. Prečo ? :)
Už 3x som úspešne darovala najcennejšiu tekutinu - krv. Prvý krát to bolo v roku 2007 a pamätám sa na to ako keby to bolo dnes. Školský deň, študentská kvapka krvi a naša trieda dobrovoľníkov sa vybrala darovať krv. Rozklepaná som šla na testovanie krvi, kde vám vezmú len ampulku a dajú ju na komplexný rozbor či vyhovuje požiadavkam pre darovanie. Môžete takto pekne zistiť, či máte všetkého dostatok alebo naopak nadbytok či úbytok. Tiež sa zisťuje u prvodarcov krvná skupina.
Následne si prejdete do čakacej miestnosti späť sadnúť si a napiť sa. Keď sú výsledky hotové pokračujete s vypísaným 2stranovým dotazníkom do ambulancie. Pamätám sa na to, ako mi merali tlak a teplotu. Tlak vám zmerajú stále. Potom už len rutinné otázky a vyjasnenie dotazníka. Ak máte hodnoty v norme putujete do ďalšej miestnosti. Ja ju nazývam kaviareň. Z asi 15 prihlásených ľudí nás vzali myslím 6 čo sme spĺňali kritéria a len mňa ako jediné dievča.
Sestrička na dverách ambulancie |
Momentálne ju máme už krásne zrekonštruovanú no prvý krát to bolo len také pozliepané zo starých nábytkov. Keď nieste smädný idete si umyť ruky a sestrička vám ešte oblasť žily vydenzifikuje. Spomínam si ako som sa bála ešte aj spreja s dezinfekciou. =D Nebojte sa, ruku z ktorej vám krv budú brať si vyberáte sami, ak vám ale nie je vidno žily, vyberie ich sestrička. Ja si dávam stále ľavú nech môžem potom s pravou fungovať.
Letáčik v ambulancii |
Sadám do kresla, nasadzujú mi škrtidlo a už cítim ako ma oblieva pot. Sestrička sa pýta či je všetko v poriadku a ja hrdina odpovedám "áno". Následne pripraví a olepí vrecká kam bude krv vytekať cez hadičku. Ešte raz vydenzifikuje a pichne. Nič necítite možno sekundový tlak. Cítim sa skvelo, ale stále pozerám inde nie na sestričku a ruku s tučnou ihlou. Potom sa osmelím a pozriem sa. Hurá nieje mi zle, a tak pozorujem ako sa vrecúško na "hojdačke" prelieva, aby sa krv nezrazila. Po desiatich minútach, ani nie, je po všetkom.
Moja ruka =D |
S úsmevom si pridržiavam gazičku na ruke a premiestňujem sa späť do kaviarne. Tu si poprosím čaj, donesú mi aj keksík. Spolu so spolužiakmi sedíme pri jednom stole. Rozprávame sa a čakám na ďalších. Gazičku stále pevne držím. Konečne prišiel posledný spolužiak. Po 5 minútach si dal gazičku preč a krv mu netiekla. Vravím si super tak ja tu sedím už asi 45 minút aspoň si dám do čaju cukor. Tri sekundy čo som vrecko s cukrom roztrhla a vysypala do čaju a už bolo zle. Na ruke som zacítila niečo teplé. No už to nebolo len na ruke. Krv sa valila už aj po podlahe. Ja som v tom šoku len na sestričky zakričala "asi to tečie nejako veľa nie ?" v tom momente sa okolo mňa už zbehli 3 sestričky a ratovali nie len mňa , ale aj bledého spolužiaka čo už skoro omdlel pri odbere.
Nevadí, krv mi zastavili, ruku a podlahu provizórne utreli nezabudli mi ani nahrešiť prečo to nedržím poriadne a vpokoji som si ďalšiu hodinku posedela pri čajíku. Nakoniec som sa odhodlala skúsiť to znova a novú gazičku som si pomaly odlepila. Netieklo nič a ja som mohla ísť konečne domov :)
Je rok 2013 a ja už takéto príhody našťastie nezažívam :) Dnes to šlo pomerne ľahko ani ruka ma nebolí a dierka mi zaschla pomerne rýchlo. Už dva mesiace sme boli dohodnuté s kamoškami, že pôjdeme. Mali sme ísť 4 nakoniec sme šli len 2, nevadí. Akurát, keď mi brali krv sa prišli pozrieť na odberné pracovisko dvaja Španieli (niečo ako kontrola), chudák sestričky boli trocha vystresované, ale zvládli to super :). S kamoškou (ktorej ale krv vziať nemohli kvôli zvýšeným doštičkám) sme si dali aspoň zadarmo 3 čokolády (každá) a ja ešte 1 guaranovú kávu z automatu a mohli sme ísť :)
Obľúbený kávomat |
Pre tých, ktorý váhajú darovať krv poviem len toľko, ak ste zdravý, máte viac ako 50 kíl a máte voľno, jednoducho si zistite odberné miesta, ráno vstante vkľude sa naraňajkujte (nezabudnite je to dôležité), napite a smelo do toho :)
Kto má akékoľvek otázky kľudne sa ma pýtajte rada zodpoviem :)
Ešte dodám, že všetky fotky sú fotené dnes, mojím telefónom , preto tá strašná kvalita.
A čo vy ? Už ste darovali krv ? Koľko krát ? Alebo sa chystáte, len sa neviete odhodlať ? Napíšte budem rada :)
Prajem pekný večer
Ela
Strasne chcem ist darovat krv. Dlho sa na to odhodlavam. Bojim sa totizto odberu krvi. Nemam rada ked mi to robi sestricka na prevetivke ci kedy. Vzdy sa toho bojim a predsa len tu jej vezmu viac nez ona takze sa bojim, ze mi bude velmi zle! Dufam ale, ze raz sa odhodlam.
OdpovedaťOdstrániťDokonca som zastancom, ze ak by sa mi nieco stalo a boli by nejake moje organy ok a pouzitelne, tak preco nepomoct ked mne budu uz zbytocne. :-)
Dakujem za koment :) najlepsie na tom je ze ked sa ide darovat krv treba sa najest je to povinne nie ako u obvodnej kde treba ist na lacno to je prva vec druha vec je ze je tam (aspon u nas) strasne vela sestriciek a velmi milych sto krat sa opytaju ci ti je dobre ci nieco nepotrebujes alebo si nechces lahnut a ak ti nahodou nieco bude hned k tebe pride lekarka a osetri ta .... u obvodnej mi zvykne byt mdlo ale tu nikdy myslim ze jedlo urobi svoje takze treba zohnat nejaku kamosku a ist spolu je to tak predsa len nepsie ked ste dve a viac :)
OdstrániťEla